Navona

alebo čo sa skrýva pod pojmom VYSOKO MÓDNA OBUV

Mladí sme, treba nám sveta skúsiť...

Nedá a nedá pokoj...

Ako to vyzerá, keď sa po rokoch pustíte znova do veľkonočných príprav...

Jar sa pomaly ale isto blíži, dni sú krásne slnečné, tak som si povedala, že využijem čas, kým nezačne poletovať vzduchom ten bordel zvaný peľ, ktorý mi každoročne znepríjemňuje život a urobím si malú prechádzku. Síce len cez mesto, ale aj tam sa dá vidieť veľa zaujímavého. Ja totiž rada pozorujem ľudí. Aj teraz som pozorovala. Pubertiakov. Presnejšie – pubertiačky. Také tie 13 – 15 ročné slečny, ktoré trápi akné a v zúfalej snahe zakryť to si na seba nakydali kilo krycieho make-upu s pocitom, že to bude vyzerať prirodzene. A práve im tenujem tento príspevok.

Dojímavé rozlúčky je pojem pre mňa neznámy a vziať si všetky svoje veci, presunúť sa o tristo kilometrov ďalej a nechať všetko bezstarostne za sebou nebol pre mňa nikdy problém...

Tancujú tak centimeter od vás a čím zúfalejšie sa im snažíte uniknúť, tým viac sa na vás lepia. Popri tom vám nezabudnú aspoň päťkrát zopakovať, aké ste krásne...

Ak som niekedy povedala niečo zlé o svojej fakulte, beriem to späť. Ak budem ešte niekedy frflať, že som v škole akosi pričasto, že mám seminár až na piatom poschodí, že kopírka na chodbe je zaseknutá a preto musím vybehnúť o poschodie vyššie alebo ... skrátka, ak sa budem ešte niekedy sťažovať na čokoľvek v súvislosti so svojou fakultou, pripomeňte mi, prosím, Wirtschaftwissenschaftliche Fakultät v Regensburgu.

Regensburg mám rada. Aj keď cesta do školy trvá pešo 30 minút. Aj keď autobusy chodia v pracovných dňoch len 4-krát za hodinu. Aj napriek tomu, že autobusy vás občas odvezú úplne inde, ako ste čakali (ale o tom inokedy). Aj keď počasie je hnusné. Mesto je totiž nádherné. Kampus tiež. Erasmus študenti priateľskí. Aj tí domáci. Dokonca aj zamestnanci školy tiež - u nás na študijnom by sa od nich mohli učiť. Na intráku sa všetci navzájom zdravia. Skrátka - som rada, že som tu.