Chcela som si kúpiť topánky. A keďže som už veľké dievča a tiahne mi na dvadsiaty tretí rok života, patrí sa mi obliekať i obúvať sa ako dáma, tak si, reku, kúpim nejaké elegantné a na podpätkoch. Moje rozhodnutie umocnila spolubývajúca, ktorá si onehdá kúpila vysoké topánky a presviedčala ma, aké sú pohodlné a že sa v nich až tak zle nechodí (neklamala, odskúšala som si).
Tak som sa vypravila na tour de obchody v jednom z miestnych nákupných centier, kľučkovala pomedzi newyorkerovo-terranovovú omladinu, ktorej je na takých miestach požehnane (to tie decká fakt nemajú lepšie spôsoby trávenia voľného času?), preliezala jeden obchod za druhým a našla úžasné topánky. Svetlosivé, podpätok nejakých 6 cm, dosť široký na to, aby sa mi v tom noha nekývala, stabilné, sedeli ako uliate, dobre sa v tom chodilo (a to som, prosím pekne, pohodlný teniskový typ), páčili sa mi, boli kožené a za prijateľnú cenu. Vzala som ich k pokladni, vypočula si poučenie predavačky, že treba impregnovať a krémovať, odmietla impregnant a krém za extra výhodnú cenu (nieže by som bola ignorant v tomto smere, ale doma toho mám dosť) a natešená odkráčala domov.
Vytešujem sa z nových topánok, vytešujem, a potom pozerám na príbalový leták, čo mi vložili do krabice, a tam stojí: Typ obuvi – vysoko módna obuv. Tak hľadám na internete, čože to znamená v praxi a zisťujem nemilú vec – podľa európskych noriem takáto obuv nemusí splňovať takmer žiadne požiadavky na kvalitu ani odolnosť, môže byť vyrobená prakticky z čohokoľvek od papiera po umelú hmotu, je určená len na príležitostné nosenie (aj to viac-menej len vnútri), teoreticky sa môže po týždni rozpadnúť a reklamáciu vám nemusia uznať. Inak povedané, môžem ich nosiť buď na prehliadkové mólo, alebo ako papuče. Nuž, modelka nie som a vysoko módne papuče na podpätkoch za tisícku (v Kč) naozaj nepotrebujem. Podotýkam, že na to, o aký typ obuvi sa jedná, som nebola upozornená predavačkou, ani to nebolo nikde na škatuli, a ten leták som dostala do igelitky až po zaplatení topánok.
Topánky som oplakala, večer som si v nich naposledy pochodila po izbe, opatrne uložila do škatule a ráno vrátila naspäť do obchodu sprevádzaná vražedným pohľadom predavačky.
Poučenie do budúcna: vždy sa pri platení pýtať, na akú príležitosť je obuv určená a či v nej vôbec môžete vyjsť von. Aj za cenu, že zo seba urobíte idiota a vyslúžite si posmešný pohľad.
Komentáre
veru
to su
asi
veru tak
vikina: ja viem, neznalosť neospravedlňuje, už mám poučenie... ale zase som sa dočítala, že predajca je povinný zákazníka upozorniť, že sa jedná o výrobok, ktorý nedosahuje kvality a výdrže bežného výrobku, na čo ma teda neupozornili, a isto nie preto, že by zabudli :)
predajcovia
jasné,
nanova