Navona

Dostala som pozvanie na výlet do Ljubljany. Od spolužiačky zo Slovinska, ktorú som spoznala v Nemecku. Prašule našetrené boli, v danom termíne dokonca v Česku štátny sviatok, tak som ani zo školy nič nevymeškala (niežeby ma to bolo bývalo od výletu odradilo).

Nebudem tu nikoho nudiť históriou Ljubljany a vymenovávaním pamiatok, beztak to neovládam a Google všetci poznáme. Len toľko - navštíviť Ljubljanu, a vôbec Slovinsko ako také, sa oplatí. Ljubljana je neveľké mesto, zato milé, s architektúrou podobnou ako tie prímorské mestečká, ktoré poznáme z dovoleniek v Chorvátsku. Krásne historické centrum, cez ktoré tečie rieka, okolo rieky také tie miniatúrne kaviarničky, ktoré tiež poznáme z dovoleniek, a potom z filmov, kde hlavní hrdinovia v nich posedávajú a nič nerobia. Svet ako stvorený pre flákačov a povaľačov ako ja, nebyť tých cien.

Ľudia v Ljubljane sú milí. A ochotní. A všade sa dohovoríte po anglicky. Ešte aj v supermarkete, keď v časovej tiesni zúfalo hľadáte regál s pivom, vám ochotne pomôže predavačka a po anglicky vás nasmeruje. Skúsiť to v našich končinách, dočkali by sme sa nechápavého výrazu a nanajvýš pár ruských slovíčok, ktoré si predavačka pamätá z dôb socialistických. V reštaurácii na požiadanie jedálny lístok v angličtine, ak náhodou nie je (čo je málokedy), čašník sa ochotne ujme role prekladateľa, a čo aj rukami-nohami, nejak sa dohodnete. Dobrý deň, prosím, ďakujem, dovidenia. Počujete všade. Lebo narozdiel od Slovákov, Slovinci už dávno pochopili, že zákazník naviac rovná sa príjem naviac, a nie práca navyše (zážitky z Vysokých Tatier, o tom inokedy).

Mimochodom, ak máte radi výhľady, oporúčam vyšlapať si na Ljubljanski grad. Je odtiaľ krásny výhľad na mesto. Zvlášť na jeseň. Chutné mestečko, okolo farebné stromy, v pozadí zasnežené hory. A výhľad vám nepokazia ani otrasné panelákové sídliská na okrajoch. Niežeby tam tieto architektonické skvosty nemali, ale majú ich také nejaké normálne, nepríliš vytŕčajúce. Skrátka, radosť pozerať.