5. Október 2009, 11:00 – úspešne sme našli Universitu v Regensburgu, a to aj napriek zlyhávajúcej GPS navigácii. V neprehľadnom a totálne rozkopanom (práve prebieha rekonštrukcia) kampuse sme najprv zmätene hľadali tzv. „Verwaltungsgebäude“. Po niekoľkých neúspešných pokusoch som sa obrátila na jedného z okoloidúcich študentov, ktorý vyzeral ešte zmätenejší ako ja, po nemecky vedel asi tak dve slová a po anglicky asi päť, a za pomoci svojej chudobnej slovnej zásoby a gestikulácie sa nám snažil vysvetliť, kde to je. Na počudovanie – pochopili sme.
Vo „Verwaltungsgebäude som sa zapísala na čakaciu listinu a čakala som, kým si po mňa prišiel jeden zo zamestnancov, odviedol si ma do kancelárie, usadil za stôl a začal mi čosi vysvetľovať. Žiaľ, dotyčný buď trpel nejakou rečovou vadou, alebo hovoril bavorským nárečím, lebo z jeho rečí som veľa nepochopila. V snahe uľahčiť mi to prešiel na nejaký mix angličtiny a nemčiny, ktorý teda o moc zrozumiteľnejší nebol. Dal mi teda pár hmlistých pokynov, ukázal, kde budem bývať, dostala som kľúč od izby a kopu papierov, medzi nimi aj zoznam asi desiatich vecí prevažne byrokratického charakteru, ktoré musím urobiť hneď prvý týždeň - tzv. Checklist. A ako bonus ma potešil informáciou, že vyššie spomínaný kľúč je akýsi supermegabezpečnostný a jeho hodnota je 300 Euro, takže ak ho nedajbože stratím, bude ma to stáť takmer celé mesačné štipendium.
A propos - Checklist:
1. Skontrolovať inventár v izbe podľa priloženého zoznamu a navštíviť pána Hausmeistra a predstaviť sa mu.
Že mám na zozname vecí napríklad stôl, posteľ alebo umývadlo, to celkom chápem. Vlastne nie, nechápem, pretože mi nie je celkom jasné, ako by mohlo napr. také umývadlo zmiznúť (žeby si ho predchádzajúci študent odniesol domov ako suvenír?), ale budiž. Čo však nechápem ani trochu je fakt, že na zozname inventára sa nachádzajú položky ako vchodové dvere, podlaha alebo omietka na strope, prípadne to, že musím podpísať, že som dostala inštruktáž, ako otvárať okno.
2. Vyzdvihnúť kartu do menzy
3. Zdravotné poistenie
Á, tu sa dostávame ku krásnemu príkladu byrokracie. Aby ste sa mohli dostaviť na zápis, potrebujete dokázať, že vlastníte európsky zdravotný preukaz. Normálne rozmýšľajúci človek by si pomyslel, že teda na ten zápis donesie preukaz, ukáže ho nejakej tete za okienkom, a je to. Omyl. Treba ísť najprv na príslušnú Krankenkasse, kde milému ujovi v kravate ukážete svoj preukaz a on vám vystaví potvrdenie, že preukaz máte (rozumej – prepíše vaše údaje z preukazu na formulár a podpíše vám ho). A na zápis donesiete potvrdenie, že áno, váš preukaz existuje, a ujo v kancelárii ho na vlastné oči videl.
4. Zápis samotný
5. Zahraničný úrad
Vyplnenie asi 6 strán údajov o sebe, vrátane takých položiek ako je napr. vaše vierovyznanie a podobne. A to sme, prosím pekne, v EU...
6. Otvoriť účet v nemeckej banke
Nie, účet v slovenskej/českej/akejkoľvek zahraničnej banke nestačí. Nie, poplatok za internát nie je možné platiť prevodom na účet. Účet v nemeckej banke a povolenie k inkasu skrátka MUSÍ byť.
7. Výber predmetov
Vybrať si z predmetov, ku ktorým väčšinou nemáte presný popis a teda môžete podľa názvu len hádať, čo vlastne bude obsahom predmetu. Na všetkých fakultách je možné prihlásenie online, s výnimkou jednej. A teraz otázka za 100 bodov – hádajte, na ktorej z tých fakúlt študujem ja?
8. Podpísanie nájomnej zmluvy
No dobre... tak ich bolo len osem.
Ale aby to nevyznelo tak, že sa len sťažujem, musím skonštatovať jednu vec - Regensburg mám rada. Aj keď cesta do školy trvá pešo 30 minút. Aj keď autobusy chodia v pracovných dňoch len 4-krát za hodinu. Aj napriek tomu, že autobusy vás občas odvezú úplne inde, ako ste čakali (ale o tom inokedy). Aj keď počasie je hnusné. Mesto je totiž nádherné. Kampus tiež. Erasmus študenti priateľskí. Aj tí domáci. Dokonca aj zamestnanci školy - u nás na študijnom by sa od nich mohli učiť. Na intráku sa všetci navzájom zdravia. Skrátka - som rada, že som tu.
Komentáre
Navona...